Tvorba mladých

O abecede

     Kde bolo, tam bolo, bola raz a ešte stále je krajina, ktorá sa volá „Abeceda“. Tá krajina Abeceda má dve mestá „Malú abecedu“ a „Veľkú abecedu“. V Malej abecede žijú títo obyvatelia: „a, á, ä, b, c, č, d, ď, dz, dž, e, é, f, g, h, ch, i, í, j, k, l, ľ, ĺ, m, n, ň, o, ó, ô, p, q, r, ŕ, s, š, u, ú, v, w, x, y, ý, z, ž“.
     Vo Veľkej abecede žili títo obyvatelia: „a, b, c, d, e, f, g, h, ch, i, j, k, l, m, n, o, p, r, s, u, v, w, x, y, z“. Tieto dve mestá sa medzi  sebou veľmi hnevali.
     Ale v obidvoch mestách žila rodinka ypsilonov. Mama ypsilonka, otec ypsilon a deti ypsilony. A tieto dve rodinky sa na rozdiel od ostatných obyvateľov krajiny vôbec nehnevali.
      Ale v krajine Abeceda bolo viac obyvateľov,  ktorí sa hnevali . A tak si tí obyvatelia, ktorí sa hnevali povedali, že sa roztrúsia po celom svete. A tak sa aj stalo. Jedno písmenko išlo do postele, druhé písmenko išlo do kočíka, kde plakalo bábätko, ďalšie písmenko vyliezlo na strechu a takto aj ostatné písmenká pozaliezali a povyliezali kade - tade. Napríklad vliezli do encyklopédie alebo vyskočili na hodiny ale sa aj vozili na levovi aj do misy s kapustou vliezli, aj na všelijaké miesta, kde sme aj nepomysleli, vliezli aj vyliezli.
     Ale tie ypsilony, ktoré sa nehnevali, tie zostali vo svojom domčeku, v krajine Abeceda a v obidvoch mestách v Malej abecede aj vo Veľkej abecede.
     Raz večer v meste Malá abeceda chcel otecko ypsilon prečítať svojim deťom rozprávku o pyšnej princeznej. Ale na knižke nebolo napísané o pyšnej princeznej ale tam bolo napísané: „ Ejpyšn o cezprine “ a to preto, lebo sa abeceda roztrúsila po celom svete. Ďalej boli napísané tiež takéto blbiny.
     A pretože nikto z rodinky ypsilonov ničomu nerozumel, tak sa išli spýtať do vedľajšie krajiny, ktorá sa nazývala Samohlásky. V tejto krajine Samohlásky boli dve mestá: Krátke samohlásky a Dlhé samohlásky.
     Mesto Krátke samohlásky malo týchto obyvateľov: a, e, i, o, u, y, ä. Mesto Dlhé samohlásky malo týchto obyvateľov: „á, é, í, ó, ú, ý“.
     Rodinka ypsilonov najprv prišla do mesta Krátke samohlásky. Tam sa spýtala či niekto rozumie rozprávke, ktorej oni nerozumejú. Ale nikto nerozumel. Tak sa vydali do mesta Dlhé samohlásky. Tam sa tiež spýtali, že či niekto rozumie rozprávke, ktorej oni nerozumejú. Ale tak isto ako v meste Krátke samohlásky, nikto nerozumel.
     A tak sa rodinka ypsilonov vydala ešte do vedľajšej krajiny Dvojhlásky. Krajina Dvojhlásky bola veľmi malá krajina. Nemala žiadne mesto. Mala iba štyroch obyvateľov. Volali sa takto: ia, ie, iu, ô. Rodinka ypsilonov sa znovu opýtala, či vedia preložiť rozprávku, ktorú oni nevedeli. Ale ani dvojhlásky nevedeli preložiť rozprávku.
     Rodinka ypsilonov sa preto vydala ešte do susednej krajiny, ktorá sa volala Spoluhlásky. Krajiny Spoluhlásky bola veľmi veľká krajina. Mala až tri mestá. Mestá sa volali: Mäkké spoluhlásky, Tvrdé spoluhlásky a Obojaké spoluhlásky.
     V meste Mäkké spoluhlásky žili títo obyvatelia: č, dž, ž, š, c, dz, j, ď, ť, ň, ľ. V meste Tvrdé spoluhlásky žili títo obyvatelia: h, ch, k, g, d, t, n, l. A meste obojaké spoluhlásky žili títo obyvatelia: b, m, p, r, s, v, z.
     Rodinka ypsilonov najprv prišla do mesta Mäkké spoluhlásky a tam sa spýtala, či niekto vie preložiť rozprávku, ale nikto nevedel. Potom prišli do mesta Tvrdé spoluhlásky. A tak isto ako v meste Mäkké spoluhlásky, tak aj v meste Tvrdé spoluhlásky sa spýtali, či niekto vie preložiť rozprávku. Ale v meste Tvrdé spoluhlásky nikto nevedel.
     Rodinka ypsilonov sa vydala do vedľajšieho mesta Obojaké spoluhlásky. Tam sa tiež spýtali, že či niekto vie preložiť rozprávku ale ani v meste Obojaké spoluhlásky nikto nevedel. Ale v to meste Obojaké spoluhlásky, bola jedna časť, ktorá sa volala vybrané slová. Obyvatelia mesta odporučili rodinke ypsilonov, aby išla do tej časti vybrané slová. Tak rodinka ypsilonov sa išla poradiť do časti mesta vybrané slová a opýtala sa, či niekto vie preložiť rozprávku.
     Čo myslíte, vedeli preložiť rozprávku oni? Neviete? Tak ja Vám to poviem. Ani v časti mesta nevedeli preložiť rozprávku. Tak sa rodinka ypsilonov smutne vracala domov. A keď už boli pred svojim domov, tak sa ešte raz pozreli do knižky a čo nevidia. Rozprávka je v poriadku. Otec ypsilon povedal. Tak my sme prešli skoro celý svet a rozprávku máme v poriadku. A ešte sme si nevšimli, že krajina Abeceda je už v poriadku a nikto sa nehnevá. A naozaj. Krajina abeceda bola úplne v poriadku! A viete prečo? Lebo keď bol každý sám, nikomu sa nedarilo. Tak sa všetci vrátili domov a pekne si žijú a žiť si budú.

                                                             Veronika Magdaléna Rajňáková

Palárikovo, 5.3.2007

Autor Veronika Rajňáková